Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História

6sk_1Katastrálne územie obce Zbehy a miestnej časti Andač bolo osídlené už od praveku , čo dokumentujú významné archeologické náleziská. Je známe osídlenie z neolitu - sídlisko lengyelskej kultúry, pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko maďarskej kultúry tiež zo staršej doby bronzovej, a halštatské pohrebisko zo staršej doby železnej.
 
 
Na rozhraní 10. a 11. storočia územie južného Slovenska sa stáva časťou formujúceho sa uhorského štátu, v polovici 11.storočia vzniklo Nitrianske pohraničné vojvodstvo. Včleňovanie územia dnešného Slovenska do uhorského štátu však prebiehalo postupne až do konca 11.storočia

Vnútorné boje po smrti prvého uhorského kráľa Štefana využívala Nemecká ríša na intervenčné vojny  a výpravy do Uhorska, podobne pustošili územie Slovenska aj vojská poľského panovníka. V tých časoch mala už Nitra mocný hrad, ktorý slúžil v čase vojny ako ochrana svojmu okoliu, keď sa blížilo nepriateľské vojsko, prijímal do svojich priestorov obyvateľstvo blízkych osád. Je pravdepodobné, že obyvatelia okolia nevyužívali túto ochranu, lebo ich osada nebola v bezprostrednej blízkosti Nitry. Boli však dosť blízko nato, aby skúsili na vlastnej koži, čo znamená hnev nepriateľa, ktorý odchádzal spod nitrianskych hradieb často bez úspechu a bez koristi.

Aj keď nie sú objavené z týchto čias priame správy týkajúce sa Zbehov, je možné predpokladať, že búrlivé dejiny Nitry a jej hradu boli aj dejinami širokého okolia, vrátane aj Zbehov, ktoré ležali na dôležitej ceste, vedúcej z Balkánu cez Budín, Ostrihom, Nitru na Hlohovec a Trnavu. Odtiaľ proti prúdu Váhu na sever až do Poľska, s odbočkami na Moravu. Druhá cesta viedla cez Zbehy, Topoľčany na sever, jej odbočka na Trenčín spájala Ponitrie s Považím, od Topoľčian pokračovala na sever do Prievidze a Turca, Oravy a Sliezska. Pre obyvateľov Zbehov (ako aj pre ich dobytok) sa v ťažkých časoch, keď po niektorej z týchto ciest (ale aj pomimo nich) blížilo nepriateľské vojsko, stali skrýšou rozsiahle lesy rozprestierajúce sa okolo obce. Prechádzajúci nepriateľ pozabíjal starcov, ktorí v obci ostali, prázdne domy vykradol a podpálil a niekedy  aj okolité lesy prečesal, aby v nich pochytal a odvliekol utečencov a dobytok. Obyvatelia, ktorým sa podarilo ukryť, po návrate do svojej vypálenej obce, ju začali znovu budovať. Skromné domce boli stavané zo surových tehál, kryté slamou alebo šachorom. Keď prišiel výdatný dážď skôr, ako stačili obnoviť zhorenú strechu, rozmokli a padali celé steny.

Maďarský dejepisec Tagányi sa domnieva, že prvá písomná zmienka o Zbehoch je z roku 1156. V tom roku ostrihomský arcibiskup Martirius v ostrihomskom kostole postavil a posvätil oltár ku cti blahoslavenej Panny Márie. Na jeho obsluhu ustanovil, aby sa zbor kanonikov pri ňom denne zišiel pomodliť ranné a večerné nešpory a v sobotné dni spievať omšu o blahoslavenej Panne Márii. Pod titulom: " Kto slúži oltáru, nech z oltára žije", a aby kanonici túto povinnosť vďačne konali, so súhlasom kráľa Gejzu II. dáva im úžitok (desiatok) sedemdesiat obcí, z ktorých je v nitrianskej farnosti 10, z nich berie desiatky Gregor medzi ktorými vynikajúcejšie štyri sú : Jegu, duor, sulad a lopes. Tagányi je toho názoru, že Jegu je názov Zbehov. Je potrebné poznamenať, že pisári starých latinských listín často skomolili mená osôb a miestopisné názvy na nepoznanie.

V darovacej listine, prostredníctvom ktorej v roku 1235 daroval kráľ Béla IV. svojmu podkoniarovi Dénesovi hrad Topoľčany i s obcami k nemu patriacimi, sú spomínané Tarnok a Ilowch. Je pravdepodobné, že spomínané Ilowch sú Zbehy (Üzbeg).

Vo vojsku uhorského kráľa Ladislava IV, ktoré sa postavilo na odpor okolo roku 1270 českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II.(ktorý dobyl Bratislavu, Trnavu, Nitru), bojovali aj šľachtici osobne. Za chválitebné služby preukázané v boji pod kráľovskou zástavou  Ladislav IV. venoval v roku 1280 darovacou listinou Peterovi – synovi Soběslava z rodu Ludanických zeme nitrianskeho hradu, nazývané Kendi, ležiace pri potoku Radissina / Radošina/, v tom čase vlastníkmi opustené a pusté. Dnes táto oblasť patrí do chotára Lužianok a má chotárny názov Žeberín.

Prvá celkom jednoznačná a nesporná písomná zmienka o Zbehoch z roku 1292. Obec Zbehy bola okolo roku 1290 majetkom synov akéhosi Cholka : Apora, Ondreja, Mikuláša a Čolka, ktorých  ostrihomský arcibiskup zažaloval pre veľkú škodu spôsobenú jeho na majetkoch na juhozápadnom Slovensku. Zásluhou príbuzného násilníkov, bratislavského župana Opoha, došlo k dohode, podľa ktorej synovia Cholka odovzdali ostrihomskému arcibiskupovi za náhradu nimi vzniknutých škôd "svoju obec nazývanú Izbeg, v Nitrianskej stolici so všetkými jej úžitkami a v celej jej rozlohe."  Túto dohodu potvrdzuje listina vystavená v roku 1292 ostrihomským arcibiskupom Ladomeriusom, a listina z toho istého roku kráľom Ondrejom v Budíne.

Osada Kendi ako samostatná osada sa naposledy spomína v listine z roku 1336 vystavenou kráľom Karolom na Vysegrade,  z ktorej sa dozvedáme, že ostrihomský arcibiskup kúpil za šesť viedenských mariek striebra od vtedajšieho majiteľa Magistra Deseö de Enikei z rodu Ludanických osadu Kendi "so všetkými jej úžitkami a príslušenstvami a pripojil ju ku svojej osade zvanej Izbek. V nasledujúcich rokoch sa ešte Kendi spomína niekoľko krát v metačných listinách, ktorými sa upravujú hranice medzi chotárom Zbehov a medzi chotárom Šarlužiek, ale už len ako časť chotára Zbehov.

V spomínaných listinách sa obec najčastejšie píše ako Izbeg. Jej meno sa cez stáročia menilo, často ho skomolili pisári, ináč znelo z úst slovenských obyvateľov, ináč ho písali vrchnosti, maďarské, turecké, bachovské, rakúsko-uhorské, ináč ho písali do latinských listín.

Od 1156 do 1887 sa v takýchto rôznych podobách objavuje: Jegu, Ilowch, Izbegh, Ilisebek, Izbek, Izbég, Izbek, Izbégh, Özbeg – Üzbeg, Jisbégh, Üzbég, Üzbégh, Uesbegh, Üzbük, Zbehy, Üzbúg. V rokoch 1967 a 1968 historik Dr. Alexander Ruttkay objavil stopy stredovekej osady z 12.storočia s kostolom a pohrebiskom v priestore približne 2 km juhozápadne od železničnej stanice Zbehy a približne 1,7 km západne od železničnej stanice Lužianky.