Obec Zbehy
Váš nákup môžete dokončiť na tomto mieste. Doručenie kuriérom za 2,99 € do 10 dní.
Výprázdniť košík

Osobnosti obce

Prof. RNDr. Michal Greguš, DrSc

60sk_2

60sk_1

Profesor RNDr. Michal Greguš, DrSc. bol popredný slovenský matematik, pedagóg, diplomat a organizátor vedy.

 

 

Michal Greguš sa narodil 22. 12. 1926 v Zbehoch. Bol významným matematikom a pedagógom. V rokoch 1946 - 1950 študoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte vtedajšej Slovenskej univerzite v Bratislave. V druhom ročníku štúdia na Prírodovedeckej fakulte bol demonštrátorom na Fyzikálnom ústave SVŠT a vo 4. ročníku štúdia bol pomocnou vedeckou silou na Matematickom ústave SVŠT. Titul kandidáta vied obhájil v r. 1957 na univerzite Jána Evangelistu Purkyně v Brne a na tej istej škole získal ako 39-ročný hodnosť doktora vied. V roku 1959 sa stal docentom, o 6 rokov neskôr profesorom.

Ako čerstvý docent sa po nestorovi slovenských matematikov - profesorovi Jurovi Hroncovi - stal v roku 1959 vedúcim Katedry matematiky Prírodovedeckej fakulty UK a na začiatku 60. rokov sa na tejto fakulte pričinil o budovanie nových katedier matematiky. Funkcia vedúceho katedry bola prvým z viacerých význačných miest, ktoré v neskoršom období zastával : bol prodekanom PRIF UK v rokoch 1959 - 1962, neskôr jej dekanom, v rokoch 1965 - 1968 bol prorektorom Univerzity Komenského, 1968 - 1973 námestníkom ministra školstva, 1973 - 1978 vedúcim československej delegácie pri UNESCO v Paríži s titulom veľvyslanca. Význačným spôsobom prispel k rozvoju univerzity, najmä angažovaním sa pri výstavbe pavilónov v Mlynskej doline. Stál pri zrode matematického časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae a bol členom jeho redakčnej rady. Rovnako významne sa zaslúžil o organizáciu česko-slovenských konferencií o diferenciálnych rovniciach EQUADIFF, ktoré sa konajú od roku 1962 striedavo v Prahe, Brne a Bratislave a v rokoch 1966 a 1981 bol prof. Greguš ich hlavným organizátorom. Bol dlhoročným členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, jej podpredsedom a v rokoch 1990 - 1993 predsedom.

S menom prof. Greguša zostane navždy spojený vznik Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, ktorej prvým dekanom sa stal v roku 1980. Aj napriek záťaži rôznych funkcií si prof. Greguš vždy považoval za svoju povinnosť venovať sa s plným nasadením pedagogickej práci. Jeho snaha o prispôsobenie sa potrebám študentov prispela k výraznej zrozumiteľnosti a názornosti jeho prednášok a prejavila sa ako v učebnici obyčajných diferenciálnych rovníc, ktorej je spoluautorom, tak i v učebnom texte z parciálnych diferenciálnych rovníc, ktorý napísal. Študentov si získaval úprimným záujmom o ich problémy. Ak bol presvedčený o oprávnenosti ich požiadaviek, neváhal podporiť ich názor aj proti názoru svojich kolegov na katedre či fakulte. Svojou pedagogickou prácou prof. Greguš ovplyvnil celý rad súčasných profesorov, docentov či kandidátov vied.

S mimoriadnym záujmom sa venoval vedeckej práci. Diferenciálnym rovniciam vyšších rádov zasvätil celý svoj vedecký život a ďalšiu jeho vedeckú činnosť znemožnila až ťažká choroba, ktorej napokon podľahol. Výsledkom jeho dlhoročnej intenzívnej činnosti v tejto oblasti je okrem 80 vedeckých prác monografia Third Order Linear Differential Equations. Dosiahnuté výsledky vedel prof. Greguš aplikovať pri skúmaní fyzikálnych a neskôr aj ekonomických modelov. Za vedecké zásluhy sa stal členom SAV aj ČSAV.

Prevzaté : Katedra matematickej analýzy, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK

 

 

Jozef Ignác Bajza

61sk_1Bol priekopníkom národného obrodenia na Slovensku, jedným z prvých buditeľov Slovákov. Jeho osobnosť má celonárodný a celoslovanský význam. Bol prvý, ktorý napísal román v slovenčine.

 

Narodil sa 5. marca 1755 v Predmieri na Považí. Rodičia boli zámožnejší sedliaci, lebo Bajzov rod využíval šoltýšske výsady a medzi nimi aj dedičné richtárstvo. Mladému Jozefovi Ignácovi predurčili kňažské povolanie, čo bola do patentu o zrušení nevoľníctva Jozefa II. jediná možnosť ako ísť študovať. Od roku 1777 študoval katolícku teológiu ako chovanec Pazmánea vo Viedni, kde mal možnosť poznať osvietenecké myšlienkové prúdy i bohatú literatúru tohto obdobia. Roku 1780 sa stal kaplánom pri kapitule v Trnave, po vysviacke v tom istom roku pôsobil ako rímskokatolícky kaplán v Trnave a tri roky ako prebendát-kaplán pri metropolitnej katedrále v Ostrihome.

V roku 1783 dostal faru v Dolnom Dubovom, kde pôsobil takmer dvadsať rokov. Tu vznikla podstatná časť jeho literárneho diela. V roku 1805 prešiel na faru v Prietrži, kde pôsobil do roku 1815. Dňa 26. júla 1815 sa stáva farárom v Zbehoch. Sústredil sa na pastoračnú činnosť a písanie náboženských kníh, čo mu prinieslo nakoniec postup v kňazských hodnostiach. V roku 1828 ho Alexander Rudnay vymenoval za bratislavského kanonika. Presťahoval sa do Bratislavy a býval v budove, kde je teraz fara sv. Martina a redakcia Katolíckych novín. Zomrel 1. decembra 1836 a pochovaný je v kapitulskej krypte dómu sv. Martina v Bratislave. Nad hrobkou je jeho reliéfny portrét v mramore od sochára A. Rigeleho.

Jozef Ignác Bajza sa chcel najskôr predstaviť ako básnik, keď sa v roku 1782 chystal vydať zbierku veršovaných epigramov Rozličních veršuv knižka prvňa, ale zásah bratislavského cenzora mu to znemožnil. Do literatúty vstúpil v roku 1783 ako autor prvého dielu románu René mlaďenca príhodi a skúsenosti, a tlač druhého dielu na zásah cirkevnej cenzúry bola zastavená. Rukopis sa stratil, dnes sú známe iba dva nedotlačené exempláre. Tajomstvo úspechu Bajzovho románu spočíva v šťastnom spojení zábavnej a mravoučnej polohy s prvkami realistickej dokumentárnosti.

Nepáčilo sa mu, že Slováci ako osobitná a starobylá národnosť v Uhorsku nemajú vlastnú spisovnú reč, ktorá by ich zjednocovala. Pre prístup bola príznačná schopnosť kriticky posudzovať slovenské reálie : doslova hromžil na " hnilobu predkov", ktorých nedbanlivosť vraj zapríčinila úpadok slovenčiny. Rovnako sarkasticky sa vysmieval nezáujmu svojich súčasníkov o materinský jazyk a literatúru a považoval to za cestu národnej záhuby. V pestovaní literatúry chcel ísť príkladom, čo aj jedinečne vyjadril : " Reč sa knihami v prvotnej svojej prirodzenosti zachováva, knihami sa krášli, knihy reč vo svojej kráse ďaleko poroznášajú. " Hoci sebavedome vyhlasoval, že on " první ke knihám slováckým led lámal ", ba považoval sa za učiteľa Slovákov, nebol v jazykovede natoľko rozhľadený ani vzdelaný, aby jeho gramatika obstála pred verejnosťou. Bajzou spôsob písania sa totiž vymykal zákonitostiam slovenského jazyka, neoslovil širšie vrstvy ľudu, lebo jeho práci chýbal systém aj ucelená koncepcia. Dostával sa do potýčok s rozhľadenejšími Bernolákom a Fándlym, ktorých nová slovenčina sa napokon aj presadila najmä v diela Jána Hollého.

S rešpektom však treba uznať, že Bajza ako tvorca bol muž pohotový, vystihol potreby doby a nezištne odovzdával svoje schopnosti v prospech slovenského národa.

 

Marína Čeretková-Gállová 

59sk_4Marína Čeretková-Gállová sa narodila 26. 9. 1931
v Zbehoch. Základnú školu vychodila v Zbehoch.