Fotogaléria

Posledná pridaná fotografia

Posledná pridaná fotografia

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 4
DNES: 172
TÝŽDEŇ: 1139
CELKOM: 422891

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

CHARAKTERISTIKA OBCE


Zbehy sa nachádzajú v Nitrianskom kraji 8 km severozápadne od okresného, krajského sídla mesta Nitry, 18 km juhovýchodne od Hlohovca a 25 km juhozápadne od Topoľčian.
 
 
 

Obec patrí do kategórie obcí s počtom obyvateľov nad 2 000, súčasťou obce je obec Andač. Obec možno charakterizovať ako vidiecke územie v dosahu pôsobnosti ťažiska osídlenia prvej úrovne mesta Nitra a ležiacej na ponitrianskej rozvojovej osi druhého stupňa, ktorá prepája centrá osídlenia Trenčín, Topoľčany, Nitra, Nové Zámky a Komárno. Pozoruhodnosťou je objav kostrového pohrebiska zo staršej doby bronzovej, zaniknutá stredoveká osada z 12. storočia s románskym kostolom.
Prvá zmienka o obci je z roku 1156.

Obec leží vo výške 144 - 239 m.n.m. v juhovýchdnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na nive a terase rieky Nitry a jej sútoku s riekou Radošinka.

Rozloha obce je 1 955 ha, z toho časť Andač má 294 ha, čo predstavuje 15 % celkovej výmery. Poľnohospodárskej pôdy je 1 615 ha, nepoľnohospodárskej 341 ha - z toho 142,3 ha lesnej, 27,3 ha vodnej, 141,4 ha zastavanej a 29,2 ha ostatnej plochy.

Výhodná je aj poloha z hľadiska dopravných sietí, hlavne cestnej. Obec je prepojená na trasy I. triedy č. 64. Cesta spája v severojužnom smere mestá Trenčín, Topoľčany, Nitra, Nové Zámky a Komárno. V rámci mesta Nitry sa napája na cestu I. triedy č. 64 ktorá spája centrá osídlenia Trnava, Nitra, Banská Bystrica s už vybudovanými úsekmi rýchlostnej cesty R1. Obcou prechádza železničná trať č. 140 (Nové Zámky - Nitra - Topoľčany - Prievidza) a trať č. 141 ( Nitra - Leopoldov ).
 

(23.10.2009)

Prof. RNDr.Michal Greguš, DrSc.Prof. RNDr. Michal Greguš, DrSc



Profesor RNDr. Michal Greguš, DrSc. bol popredný slovenský matematik, pedagóg, diplomat a organizátor vedy.
 
 
 



Michal Greguš sa narodil 22. 12. 1926 v Zbehoch. Bol významným matematikom a pedagógom. V rokoch 1946 - 1950 študoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte vtedajšej Slovenskej univerzite v Bratislave. V druhom ročníku štúdia na Prírodovedeckej fakulte bol demonštrátorom na Fyzikálnom ústave SVŠT a vo 4. ročníku štúdia bol pomocnou vedeckou silou na Matematickom ústave SVŠT. Titul kandidáta vied obhájil v r. 1957 na univerzite Jána Evangelistu Purkyně v Brne a na tej istej škole získal ako 39-ročný hodnosť doktora vied. V roku 1959 sa stal docentom, o 6 rokov neskôr profesorom.

Ako čerstvý docent sa po nestorovi slovenských matematikov - profesorovi Jurovi Hroncovi - stal v roku 1959 vedúcim Katedry matematiky Prírodovedeckej fakulty UK a na začiatku 60. rokov sa na tejto fakulte pričinil o budovanie nových katedier matematiky. Funkcia vedúceho katedry bola prvým z viacerých význačných miest, ktoré v neskoršom období zastával : bol prodekanom PRIF UK v rokoch 1959 - 1962, neskôr jej dekanom, v rokoch 1965 - 1968 bol prorektorom Univerzity Komenského, 1968 - 1973 námestníkom ministra školstva, 1973 - 1978 vedúcim československej delegácie pri UNESCO v Paríži s titulom veľvyslanca. Význačným spôsobom prispel k rozvoju univerzity, najmä angažovaním sa pri výstavbe pavilónov v Mlynskej doline. Stál pri zrode matematického časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae a bol členom jeho redakčnej rady. Rovnako významne sa zaslúžil o organizáciu česko-slovenských konferencií o diferenciálnych rovniciach EQUADIFF, ktoré sa konajú od roku 1962 striedavo v Prahe, Brne a Bratislave a v rokoch 1966 a 1981 bol prof. Greguš ich hlavným organizátorom. Bol dlhoročným členom Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, jej podpredsedom a v rokoch 1990 - 1993 predsedom.

S menom prof. Greguša zostane navždy spojený vznik Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, ktorej prvým dekanom sa stal v roku 1980. Aj napriek záťaži rôznych funkcií si prof. Greguš vždy považoval za svoju povinnosť venovať sa s plným nasadením pedagogickej práci. Jeho snaha o prispôsobenie sa potrebám študentov prispela k výraznej zrozumiteľnosti a názornosti jeho prednášok a prejavila sa ako v učebnici obyčajných diferenciálnych rovníc, ktorej je spoluautorom, tak i v učebnom texte z parciálnych diferenciálnych rovníc, ktorý napísal. Študentov si získaval úprimným záujmom o ich problémy. Ak bol presvedčený o oprávnenosti ich požiadaviek, neváhal podporiť ich názor aj proti názoru svojich kolegov na katedre či fakulte. Svojou pedagogickou prácou prof. Greguš ovplyvnil celý rad súčasných profesorov, docentov či kandidátov vied.

S mimoriadnym záujmom sa venoval vedeckej práci. Diferenciálnym rovniciam vyšších rádov zasvätil celý svoj vedecký život a ďalšiu jeho vedeckú činnosť znemožnila až ťažká choroba, ktorej napokon podľahol. Výsledkom jeho dlhoročnej intenzívnej činnosti v tejto oblasti je okrem 80 vedeckých prác monografia Third Order Linear Differential Equations. Dosiahnuté výsledky vedel prof. Greguš aplikovať pri skúmaní fyzikálnych a neskôr aj ekonomických modelov. Za vedecké zásluhy sa stal členom SAV aj ČSAV.

Prevzaté : Katedra matematickej analýzy, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK